„Mojim domovom je Večnosť.
Týmto svetom iba prechádzam.“
…všetci sme na Ceste domov…
„Všetky tie hory, rieky, zeme a hviezdy –
odkiaľ pochádzajú, Majster?“
„A odkiaľ pochádza tvoja otázka?“
Mladý žiak zenu sa pýta Majstra:
„Čo môžem urobiť pre spasenie ľudstva?“
Majster odpovedá:
„Asi to, čo môžeš urobiť pre to,
aby zajtra vyšlo slnko.“
„Ale k čomu je potom dobré všetko to,
o čo sa snažím?“
pýta sa žiak.
„Pomáha ti to byť bdelý, keď slnko vychádza.“
odvetil Majster..
Zenový príbeh
Zenový Majster Huen-Sha sa práve chystal predniesť svoju kázeň, keď sa na neďalekom strome rozospieval vták. Huen-Sha so zanietením počúval spev vtáka, kým neodletel. Potom sa obrátil na svojich žiakov so slovami, že to bola denná kázeň a odišiel…
Zenový príbeh
…nech by Majster použil akékoľvek slová, nevyjadrili by prežitok prítomnej chvíle lepšie, ako vták, ktorý práve spieval…
Jednej tibetskej rodine sa stratil jediný kôň. Všetci z dediny rodinu ľutovali, iba starý Majster riekol: „Nikdy neviete, čo je dobré a čo zlé“. A skutočne: Čoskoro sa kôň vrátil a priviedol so sebou aj kobylu. A tak všetci rodine blahoželali. Ale Majster opäť riekol: „Nikdy neviete, čo je dobré a čo zlé“. A tak sa najmladší syn učil jazdiť na koni. Ale kobyla bola divoká a mladík spadol a zlomil si nohu. Opäť rodinu všetci ľutovali, ale Majster riekol: „Nikdy neviete, čo je dobré a čo zlé“. A skutočne: Prišli vojaci a vzali všetkých zdravých mladíkov do armády. Čo je dobré a čo zlé?
Tibetský príbeh
Všetko, čo je ti drahé,
sa drží v miske dlaní ako voda.
Keď zovrieš ruku v päsť
– unikne ti to.
Keď si to privlastníš
– znečistíš to.
Ak to vnímaš ako slobodné
– je to navždy tvoje.
„Majster, čo mám spraviť,
aby som dosiahol osvietenie?“
„Spoznaj to, čo padá do vody
a nesčerí jej hladinu;
to, čo vchádza do poľa
a nepohne pritom steblom trávy;
to, čo prechádza krovinami
a nevydá pritom žiaden zvuk.“
„Ale ako to mám hľadať?“
„Nepovedal som, že to máš hľadať.
Hľadaj a nenájdeš!
Stíš svoju myseľ a ono to príde samo.“
OTVORENOSŤ MYSLE
A TICHOSŤ SRDCA
ZNAMENÁ NEPOSUDZOVAŤ
A NEVYVODZOVAŤ ZÁVERY.
JEDNODUCHO VIDIEŤ VŠETKO TAK,
AKO TO JE.
„Navštívil som množstvo svätýň a pútnych miest,
ale an jedno z nich nebolo tak blažené,
ako moje telo.“
Iba raz prejdem tadiaľto.
A preto každé dobro, ktoré môžem vykonať,
a každú láskavosť, ktorú môžem preukázať,
musím urobiť teraz.
Nesmiem to zanedbať,
pretože tadiaľto už nikdy viac nepôjdem…
neznámy autor
„Majstre, pomôže nám
Cesta dosiahnuť osvietenie?“
„Nie, ale bez Cesty ho nedosiahnete…“
…častokrát musíme prejsť dlhý kus Cesty,
kým nájdeme sami seba…
Duchovná cesta
je cesta bez prekonávania vzdialenosti.
Putujeme z miesta, kde práve sme,
na miesto, kde sme vždy boli.
Od nevedomosti k poznaniu,
keď uzrieme niečo,
na čo sme sa po celú dobu dívali.
Je to cesta, ktorá nás privádza k nám samým,
pomocou ktorej sa stávame tým, čím sme vždy boli.
Duchovná cesta je vlastne náš prerod v to,
čím v skutočnosti sme…
„Majster často hovoril
o jedinom pravom náboženstve
a tak ho žiaci požiadali, aby im to objasnil.
Majster prikývol, vyšiel von a spýtal sa:
„Čo vidíte?“ „Ulicu a domy, cestu a ľudí“.
„Čo ešte?“ „Stromy a vtáky.“ „A ďalej?“
„Slnko svieti, vietor povieva a vtáci spievajú.“
„Áno“, rozžiaril sa Majster,
„a cítite, ako rozvoniava tráva?“
Naše „ÁNO“ nemá žiadnu hodnotu,
pokiaľ nemôžme slobodne povedať aj „NIE“.
Osvietenie nie je cieľ
Osvietenie nie je cieľ, ktorý musíme dosiahnuť, ale skúsenosť, ktorú môžme zažiť.... Dao Dharma
Niekedy je lepšie kráčať chvíľu sám
Niekedy je lepšie kráčať chvíľu sám, ako kráčať s niekým iným nesprávnym smerom...
O tichu
Rečou večnosti je ticho. Dao Dharma
O živote a bytí
Keď telo hynie, život z neho odchádza. Odtiaľ pramení predstava, že žiť je to isté ako zadržiavať v tele život. Kto vykročí tam, kde protivníkov meč nezabíja a kde predlžovanie života nemá vplyv na trvanie bytia, dosiahol už počas života nesmrteľnosť...
O pôvode života
Ak sa vás dieťa spýta, ako prišlo na svet, POVEDZTE MU PRAVDU... Povedzte mu, že VŠETCI POCHÁDZAME ZO SRDCA HVIEZD... - Začalo sa to pred 5. - 7. miliardami rokov. Všetko z čoho je stvorená naša Zem a všetok život na nej, zrodilo sa z útrob hviezd. - Stalo sa tak, lebo ani hviezdy nežijú večne. Na sklonku svojho života sa stiahnu do seba a explodujú. Samy seba rozmetajú na kusy a vrhnú svoje prvky do Vesmíru. Tie sa opäť nájdu a spoja, aby vytvorili nové hviezdy, svety a planéty ako naša Zem. Premenia sa na kamene a vodu, aby započala možnosť nášho života. - Nevieme, či náš život začal v mori, v kuse kameňa, alebo vznikol ďaleko vo vesmíre a prišiel na Zem ako zásielka na jednej z komét. Jedno je však isté: VŠETCI SME SYNOVIA A DCÉRY HVIEZD...
V tvojom vnútri je vzácny poklad ukrytý
"Rozprávajú sa tri Božstvá a jedno z nich vraví:„Ukryjeme podstatu ľudského bytia ďaleko do odľahlého kúta vesmíru, kam ľudské oko nedovidí.“ Druhé odvetí: „Oveľa lepšie by bolo ukryť pravdu o ľudskom bytí na dno oceánu, kam človek nedopláva.“ No tretie sa usmieva: “Ľudia čoskoro nájdu spôsob, ako sa vydať ďaleko za hranice Zeme a tiež nájdu spôsob ako preskúmať aj tie najnedostupnejšie zákutia morí a oceánov. Ukryjeme pravdu o podstate bytia do hlbín ich vlastného vnútra.Tam len málokto nájde silu a odvahu hľadať!“
O náboženstve
Náboženstvo môže byť synonymom pre hlboké filozofické úvahy, no jeho jadrom by mala byť láska, tolerancia a súcit.Každé náboženstvo je správne do tej miery, pokiaľ zušľachťuje dušu človeka. Dao Dharma
Pusť to!
Nechať byť. Pustiť a uvoľniť všetko, čo nás zväzuje. To je cesta víťazných.Jedného dňa prišiel za Buddhom mních s kvetmi v oboch rukách. „Pusť to!“ a mních pustil kvety z pravej ruky. „Pusť to!“ a mních pustil kvety z ľavej ruky. „Pusť to, čo nemáš v pravej ani ľavej ruke, ale uprostred!“ V tom okamihu mních dosiahol osvietenie...
A existuje život pred smrťou? To je otázka!
Mnoho otázok, ktoré boli vyslovené na stretnutí sa vzťahovalo k životu po smrti. No Majster sa iba usmieval a neodpovedal. Potom sa spýtal svojich žiakov: "Všimli ste si, že najmä tí, ktorí nevedia čo robiť s týmto životom sú tí, ktorí si prajú ďalší a ďalší život v nekonečnom kolobehu samsáry?" "Ale povedz, existuje život po smrti?" trval na svojom žiak. "A existuje život pred smrťou?! To je otázka!" odpovedal s úsmevom Majster.
Aj tak sa raz naše Cesty stretnú
...Môžeš kráčať spolu s druhými za východom slnka, no nemôžeš kráčať za nich. Aj tak sa tam raz naše Cesty stretnú...
Pri ceste rastú stromy
Zenový Majster sa pýtal svojho žiaka manažéra, aký prínos má preňho štúdium zenu. Žiak odpovedal: „Na rozdiel od svojho predchádzajúceho života, vidím pri chôdzi do práce, že na okraji cesty rastú stromy.“ Keď sa žiak stal Majstrom, položil mu rovnakú otázku. Odpovedal: „Teraz vidím stromy aj keď sa z práce vraciam...“ Zenový príbeh
Zabudni na seba a stvorenie prehovorí samo
„Uč sa maľovať sosnu od sosny, bambus od bambusu.
To platí aj pre básnika. Zabudni na seba.
Zahĺb sa do predmetu, pocíť sotva zachytiteľný život,
prenikni do jeho zmyslov a výtvor sa zrodí sám od seba.“
Zenový príbehSkutočný prenos sa nedeje slovami, ale od srdca k srdcu
Príde nováčik do kláštora a pýta sa jedného z mníchov:
„Čím je to, že Majster má toľko stúpencov?“
„Neviem“ odpovedá mních. „A čo k nemu priviedlo teba?“
„Nezaujali ma ani tak jeho slová, ako spôsob,
akým si obúva svoje sandále.“
Zenový príbehMajster sa odvažuje oceniť niečo, čo sa páči iba jemu
Žiaci obdivovali vkus Majstra Enshua, s akým usporiadal v čajovej chyži svoju zbierku čajového náčinia. Zaliečali sa mu: “Každý kus si zaslúži náš obdiv. To Majster Rikyu svoju ošúchanú zbierku radšej nevystavuje a oceňuje ju iba on sám.” No Enshu zosmutnel: “Rikyu sa opovážil oceňovať si predmety, ktoré sa páčia len jemu samému, zatiaľ čo ja nevedomky slúžim vkusu davu. To Rikyu je Majster medzi čajovými Majstrami.“ A tak sa Enshu stal na určitý čas jeho pokorným žiakom... Zenový príbeh
Keď vravíte o Skutočnosti, snažíte sa vysloviť Nevysloviteľné
„Keď vravíte o Skutočnosti, snažíte sa vysloviť Nevysloviteľné,
takže vaše slová sú zákonite odsúdené k nepochopeniu“ riekol Majster.
„Tí ľudia, ktorí berú vyjadrenia Skutočnosti zvané Sväté Písma príliš vážne,
zhlúpnu a zneľudštia, pretože sa neriadia zdravým rozumom, ale tým, čo si myslia,
že ich Písma hovoria.“ Mal pre to skvelé podobenstvo:
Dedinský kováč si našiel učeníka ochotného ťažko pracovať za málo peňazí. Ihneď ho začal zaúčať:
„Keď vytiahnem kov z ohňa, položím ho na kovadlinu, a potom keď kývnem hlavou, praštíš do nej kladivom“
Učeník urobil presne to, o čom si myslel, že ho kováč učí. A druhý deň bol dedinským kováčom on.
© DAO-INSTITUT