SHINTO – Cesta bohov

Shinto (shintoizmus) je pôvodnou filozofiou a náboženstvom Japonska. Shinto označuje „Cestu Bohov“ a vychádza z pôvodných tradícií spočívajúcich v uctievaní prírody, prírodných duchov a božstiev. Dôležitou súčasťou je aj kult uctievania predkov.

Shintoizmus hlása, že vo všetkom prebýva nekonečná a nesmrteľná podsata – kami (duch, božstvo). Všetky objekty v prírode (hory, skaly, rieky, jazerá, stromy, vietor aj slnko) majú rovnako ako všetky živé bytosti, svoje kami, ktoré treba mať v úcte. Typickým príkladom je hora Fuji považovaná Japoncami za božstvo.

SHINTO – filozofia bez zakladateľa a pevného učenia

Shinto je všeobecný názov pre všetky aktivity Japoncov, ako si uctiť všetkých duchov a božstvá neba a zeme. Jeho pôvod je starý ako sama história Japonska.

Shinto nemá žiadneho zakladateľa, mesiáša, spasiteľa ani proroka. Neexistuje žiadne pevné učenie ani písaný kódex s výnimkou starých mýtov v prvých japonských kronikách Kojiki (Prastaré podstaty), Nihonshoki (Kronika Japonska), Manyoshu (Zbierka básní).

História a vývoj SHINTO

Počas dlhej histórie sa shinto postupne vyvinulo do uceleného komplexu obradov a rituálov, ktoré sa často zlučovali s buddhizmom, daoizmom a konfucianizmom. Shinto sa rozvinulo do 4. základných foriem:

domáce shinto
shinto cisárskeho dvora (koshitsu shinto),
chrámové shinto (jinja shinto ) a
shintoistické školy (shuha shinto).

V rokoch 1868-1945 bolo shinto oficiálnym štátnym náboženstvom s kultom cisára. Od roku 1945 štát nepodporuje žiadny náboženský smer a výchova náboženstva na školách je zakázaná. Ústava zaručuje slobodu vyznania.

SHINTOizmus dnes

V roku 1946 vznikla Asociácia shintoistických svätýň zameraná na udržiavanie japonských kultúrnych tradícií. Dnes má približne 80 000 svätýň po celom Japonsku, pričom každá z nich má vlastné dejiny.

Dodnes neexistuje žiadne pevné učenie alebo sväté písmo. Stanovy Asociácie shintoistických svätýň však popisujú základné charakteristiky života vo viere v Kami.

V súčasnosti je shintoizmus spolu s buddhizmom hlavným náboženstvom Japonska.

SHINTOistické svätyne

Shintoistické svätyne patria k najstarším architektonickým stavbám Japonska. Majú jednoduchú drevenú konštrukciu. Na nosných stĺpoch sú terasy, vyzdvihnuté vysoko nad zemou. K terase vedú schody so zábradlím. V malej miestnosti s výklenkom sú uložené symboly kami. Strecha má charakteristický vidlicovitý tvar. Shintoistické svätyne sa pôvodne nenatierali, až neskôr sa pod vplyvom budhizmu začali natierať jasnočervenou farbou. Typickým znakom je shintoistická brána torii, oddeľujúca posvätné územie svätyne. Dnes je obľúbeným doplnkom japonských záhrad.

Shintoistická svätyňa Ise Jingu

Jednou z najstarších je svätyňa Ise Jingu postavená v 4. storočí a zasvätená bohyni slnka a darkyni svetla Amaterasu. Je ukážkou čistej šintoistickej architekrúry.

V skutočnosti ide o komplex pozostávajúcí z viac ako sto svätýň rozdelených do 2 častí, ktoré sú vzdialené 6 km a spája ich pútnická cesta:

Vonkajšie svätyne (Geku) v meste Yamada zasvätené božstvu potravy, oblečenia a bývania (Toyouke no Omikami) a
vnútorné svätyne (Naiku) v meste Uji zasvätené bohyni slnka a darkyni svetla (Amaterasu Omikami).

V súlade so shintoistickou tradíciou sa hlavné budovy svätyne každých 20 rokov obnovujú. Presnejšie sa znovu postavia podľa presných plánov a s použitím pôvodných technológií. Vedľa každej svätyne je pozemok, na ktorom sa svätyňa postaví. Po jej dokončení sa koná obrad presúvania božstva do novej svätyne. Až potom sa stará svätyňa rozoberie.