MAJSTER ZHUANG A JEHO „SEN O MOTÝĽOVI“
"Kedysi sa Zhuangovi zdalo, že je motýľom poletujúcim okolo. 
Motýľ sa cítil motýľom a nič mu nechýbalo - nevedel, že je Zhuang! 
Náhle sa prebudil a ustrnul - je Zhuang! 
A nevie: zdalo sa Zhuangovi, že je motýľ, alebo sa teraz zdá motýľovi, že je Zhuang? 
Zhuang alebo motýľ? Predsa tu musí byť nejaký rozdiel! 
A to je, čomu sa hovorí premenlivosť vecí."

OSNENÍ A BDENÍ 
"V okamihu snenia nevieme, že je to sen. 
No keď sa prebudíme, vtedy poznáme a pochopíme, 
že to bol sen! Ale nadto existuje ešte Veľká bdelosť. 
Lenže potom zistíme, že aj to bol iba Veľký sen! 
Lenže hlupák si o sebe myslí, že je bdelý, že precitol, že vie! 
Ten je vládca! Ten je pašák! Všetko je isté, všetko je jasné!"

O ČLOVEKU, KTORÝ VEDEL ZABÍJAŤ DRAKOV
"Bol raz jeden človek, ktorý sa učil zabíjať drakov. 
Utratil za to celý svoj majetok. Učil sa tri roky. 
No nikdy neprišla jeho príležitosť použiť naučené vedomosti."

ZABUDOL, KAM SA VRÁTIŤ 
Ako viem, že radosť zo života nie je iba falošnou ilúziou? 
Ako viem, že sa svojou nenávisťou k smrti nepodobám mužovi, 
ktorý sa už ako mladík rozlúčil s domovom a zabudol, kam sa vrátiť?

O SLOBODE
Zabudnime, ako roky plynú, 
nestarajme sa o Dobro či Zlo, Správne či Nesprávne. 
Naše duše nech sa rozletia do kraja bez hraníc. 
A mimo hranice, tam nech sa usídlia.

ROZPRÁVANIE BEZ SLOV 
Poslaním siete je chytiť rybu, 
keď je ryba chytená, už na sieť nemyslíme. 
Poslaním oka na zajace je chytiť zajaca. 
Keď je zajac chytený, už na oko nemyslíme. 
Poslaním slov je vyjadriť zmysel. 
Keď je zmysel vyjadrený, na slová zabúdame.
Kde mám hľadať človeka, ktorý dokáže zabudnúť na slová, 
aby som sa s ním porozprával?

POHREB MAJSTRA ZHUANGA 
Keď mal Majster Zhuang zomrieť, jeho žiaci sa radili, ako ho pochovajú. 
„Načo to?“ čudoval sa zomierajúci. „Či nie je rakvou nebo a zem, 
či nie sú slnko a mesiac pohrebné sviece, hviezdy drahokamy a celé bytie pohrebným sprievodom?“ 
Žiaci odvetili: „Bojíme sa však krkavcov a vrán!“ 
„Ach, prečo ste tak stranícky?“ riekol Majster. 
„Ak ma nezahrabete, poslúžim vranám, 
ak ma zahrabete, poslúžim červom a mravcom.“

ROZHODCOVIA A VÍŤAZI
"Ľudia vyrážajú, ako vypustení zo spúšte samostrelu, 
majúc sa pritom za rozhodcu dobra a zla, áno či nie. 
Ľudia priľipnú a zostávajú ako kliatba či prísaha, 
majúc sa pritom za víťaza."

O VLASTNENÍ
"Oriešok si stavia hniezdo v hlbokom lese, nezaberie však viac ako jedinú vetvu. Hraboš pije z veľkej rieky, nespotrebuje však viac, než čím by naplnil brucho."

O VEĽKOSTI A MALOSTI
"Veľké poznanie je otvorené, malé poznanie je sliedivé. Veľká reč je čistá, malá reč je ničotná. A ľudia sa stretávajú, aby o niečo usilovali, a zo dňa na deň sa srdcia za niečim pachtia a ženú."

NIE jE TO K PLAČU? 
"Život uteká ako cválajúci kôň. A komu sa ho podarí zadržať? Nie je to k plaču?"  
"Celý život slúžime, plahočíme sa a nikde nevidieť zmysel a výsledok. Znavení a vyčerpaní tým všetkým a nevedieť, k akému koncu spejeme. Nie je to k plaču?" 
"Človek si povie: Neumieram! Čo mu to však pomôže? 
Jeho telo podľahne premene, jeho duša s ním. 
Môžete snáď poprieť, že je to dvojnásobne k plaču?"

VYDAŤ SA ZA SRDCOM 
"Ak sa vydáme za srdcom, ktoré nám bolo dané, 
ako za svojim učiteľom, kto by zostal bez učiteľa?"

MAJSTER ZHUANG A JEHO „STROM K NIČOMU“ 
Majster Hui riekol Zhuangovi: „Mám veľký strom, ľudia mu hovoria smradľavý jaseň. 
Jeho kmeň je tak plný vypuklín a zdurenín, že tesár ani nedokáže priložiť značkovací povraz. 
Vetvy má tak pokrútené a stočené, že k nemu nedokáže priložiť kružidlo ani uholník. 
Ten strom stojí priamo pri ceste, a predsa sa po ňom žiadny tesár ani neohliadne.“ 
Majster Zhuang odvetil: „Vy tu horekujete nad neužitočnosťou vášho veľkého stromu. 
Prečo ho nepestujete a nehýčkate, aby ste sa mohli okolo jeho kmeňa v blaženej nečinnosti túlať 
a slobodne, šťastne ukladať k spánku pod jeho mohutnou korunou? 
Dláto ani sekera predčasne neukrátia jeho život. 
Nie je na ňom nič, čím by bol užitočný. 
Čo by mu teda mohlo ublížiť?“ 

MAJSTER ZHUANG A JEHO „STROM K NIČOMU“ 
Nan Po sa túlal po hore Shang, keď uzrel nezvykle veľký strom. 
Nan Po si riekol: „Aký to strom! Ten isto poskytuje vynikajúce drevo.“ 
No potom vzhliadol hore a v korune uvidel spleť skrútených a krivolakých vetiev, nepoužiteľných na stĺpy či podvaly. 
Pozrel dole na obrovské korene a zistil, že celý kmeň je nimi rozdelený po tak, že sa z neho nedajú tesať truhlice. 
Ochutnal teda list, ale v ústach ucítil pálčivú bolesť. 
Privoňal k stromu a mal pocit, že sa snáď ani za tri dni nepreberie z omámenia.      
Nan Po si riekol: „To je vskutku celkom nepotrebný strom! 
Iba tak mohol dosiahnuť svojej výšky. 
Veď i mudrc využíva práve takej nepotrebnosti! 
V štáte Sung je dedina Jingov, kde sa obzvlášť darí cyprišom a morušiam. 
Tie, čo vyrastú viac než na jednu dĺžku paže, ulomia si ľudia, ktorí potrebujúí bidielko pre opičky. 
Tie, čo vyrastú do troch – štyroch dĺžok, si urežú ľudia, ktorí si chcú vyzdobiť strechu. 
Tie, čo dorastú do siedmych dĺžok, urežú si urodzení a zámožní ľudia na postranice k truhliciam. 
Preto sa žiadny z nich nedožije prirodzeného počtu rokov a uprostred svojej cesty všetky predčasne umierajú pod údermi sekier. 
Také je nebezpečie užitočnosti.“

MAJSTER ZHUANG A JEHO „STROM K NIČOMU“ 
"Horský strom rastie, aby bol raz porazený; 
smola živí plameň, aby v ňom neskôr zhorela. 
Škoricovník je k jedlu, a preto ho podtínajú, 
lakový strom je k úžitku, a preto ho podrezávajú. 
Ľudia si uvedomujú užitočnosť toho, čo je k úžitku. 
Nikto však nepozná užitočnosť toho, čo je k neúžitku."

Chyby ostatných 
"Posudzuj chyby ostatných s rovnakou zhovievavosťou ako svoje vlastné." 

Väzenie ducha
"Bažant z močarísk si sotva raz na desiatich krokoch zobne, 
sotva raz na sto krokoch sa môže napiť. 
A predsa si nepraje, aby ho dosýta kŕmili v klietke. 
Tak duchu nič nepridá, i keby sa nachádzal 
v najväčšom blahobyte."

Božské uvoľnenie pút 
"Vždy sa nájdu ľudia, ktorí hovoria, keď nie je čo povedať, 
a plačú, keď nie je nad čím plakať. 
V staroveku to nazývali zločinom proti Prírode. 
Náš majster Lao-zi prišiel, keď nadišiel jeho čas, 
a odišiel, keď mu bolo odísť. 
Tam, kde sa prichádza aj odchádza v pravý čas, 
tam niet miesta pre smútok ani pre radosť. 
V staroveku tomu hovorili božské uvoľnenie pút."

Obraz na hladine 
"Človek neuzrie svoj obraz v rozbúrenej vode. 
Človek uzrie svoj obraz v stojatej hladine.
Len kto je sám pokojný, môže uviesť všetko do pokoja."

"Veľká múdrosť je veľkodušná; malá múdrosť je svárlivá. 
Veľký rečnícky prejav je vzrušený, malý rečnícky prejav je mrzutý."

Srdce ako zrkadlo 
"Šľachetný človek používa svoje srdce ako zrkadlo. 
Nenaháňa sa za vecami, ani veci nenaháňajú jeho. 
Odzrkadľuje ich, ale nelipne na nich. 
Tak môže konať bez úsilia. 
Tak môže prekonať svet. Tak nebude zranený. 
Nerobí zo seba otroka slávy, nekuje žiadne plány. 
Nekoná zo ziskuchtivosti, nesnaží sa dosiahnuť uznanie. 
Vidí aj to najmenšie a je nesmierny a mimo samého seba. 
Berie všetko, čo nebesá dávajú a zostáva skromný." 

Pocty a vznešené postavenie 
Žiaden z vládcov ho nemohol stiahnuť do svojich služieb. Kráľ Wej očarený jeho múdrosťou poslal za ním posla s cennými darmi, a žiadosťou, aby sa stal jeho radcom. No Zhuang odmietol:
„Zlato a zisk, pocty a vznešené postavenie! 
Nikdy si nevidel obetného vola 
na oltároch na hraniciach mesta? 
Radu rokov ho kŕmia, halia do hodvábnych rúch, 
len aby ho nakoniec doviedli do veľkého chrámu! 
Nebol by v tej chvíli tým posledným prasaťom, 
na ktorom nikomu nezáleží? 
Bež preč a neťahaj ma do tej svojej špiny! 
To sa budem radšej ďalej po svojom vyvaľovat 
vo svojom blate, než aby som sa nechal zotročiť! 
A tak sa budem môcť tešiť zo svojej slobodnej vôle!“